Viktória Jackuliaková Murínová
Uprostred noci sa rozrinčalo sklo. Nepriateľ sa vlámal do domu. Otázka je, či viem so svojim šesťročným synom uniknúť. Počujem hluk a ťažké kroky idúce po schodoch. V tejto chvíli viem, že musím konať. Vezmem syna a utekám s ním do pracovne. Zo zásuvky vyťahujem zbraň. Otváram dvierka na malej komode pod knižnicou.
Zabíjačka
Uprostred noci sa rozrinčalo sklo. Nepriateľ sa vlámal do domu. Otázka je, či viem so svojim šesťročným synom uniknúť. Počujem hluk a ťažké kroky idúce po schodoch. V tejto chvíli viem, že musím konať. Vezmem syna a utekám s ním do pracovne. Zo zásuvky vyťahujem zbraň. Otváram dvierka na malej komode pod knižnicou.
,,Vlez dnu," zašepkám synovi. Len čo sa schúli v komode, vleziem tam za ním. Priviniem si ho pod pazuchu a zbraň opatrne nabijem. V tom sa rozletia dvere na pracovni. Synovi pritisnem dlaň na ústa, aby dýchal potichšie. Zavriem oči. Prestávam dýchať, prestávam myslieť. Údery srdca sú rýchlejšie a rýchlejšie.
,,Vŕzg, puk," poddáva sa drevená podlaha pod ťažkými nohami vraha. Jeho kroky zastali priamo pred našou skríšou.
,,Vŕzg, puk," poddáva sa drevená podlaha pod ťažkými nohami vraha. Jeho kroky zastali priamo pred našou skríšou.
Naděžda Legerská
Začína to dobiedzavým zvukom mužovho budíka v nekresťansky skorú hodinu. Zhon a jeho ranné chystanie. Skok do auta - motor vrčí, z výfuku sa valí štipľavý dym. Vyrazil na bitúnok. „Posledné dve hodiny pokoja pred víkendom,“ pomyslím si. Ubehli rýchlo ako lusknutie prstov a už počujem hlasy a buchnutie dverí – vrátili sa.
Polka prasaťa pleskla na stôl.
„Garážová sekcia“ pracovnej čaty má smolu, je tam zima.
No, tu v kuchyni je teplučko a čoskoro ju vyplní vôňa opraženej pečienky a cibuľky. Ešteže som v kuchynskej sekcii.
Ešte som sa tej slizkej, bordovo červenej hmoty ani nedotkla a už sa mi zbiehajú slinky. Zabíjačka môže začať!
