Uniforma - napsala Katarína Rybárová

Zobudila som sa v jeho byte, v jeho posteli, s korenistou vôňou mužského parfému na vankúši. Často ma tu necháva samú.
Cez deň si tu môžem robiť čo chcem, v noci si so mnou on môže robiť, čo chce. Je to niečo ako nepísané pravidlo.
Zhadzujem zo seba ten jediný kus látky. Hodvábna košeľa, ktorú som si včera zobrala z jeho šatníka, teraz leží na podlahe pred sprchou.
Zmývam zo seba zvyšky poslednej noci, na zápästiach mám stále blednúce odtlačky, inak vyzerám ako predtým. Osuším sa, ale uterák nechám v kúpeľni.

V knihkupectví - napsala Katarína Rybárová

,,Neviem sa rozhodnúť, ktorú z vás si mám kúpiť. Je vás priveľa!”
,,Hej! Pozeráš zlým smerom! Mňa chceš!”
,,Nie .. ty vyzeráš ako nejaký romantický brak.”
,,No, dovoľ!”
,,Ja som chlap, my máme radi akčné trháky a sci-fi. Nepresviedčaj ma, ja si ťa jednoducho nekúpim.”
,,Vážne?”
,,No, vážne!”
,,A čo keď ti poviem, že na to čo viem, ženy letia ?”

Večné dieťa – napsala Katarína Rybárová

Ak je pravda, že muži sú večné deti, tak môžem povedať, že jedného takého poznám. Aj vo svojich Kristových rokoch je môj brat stále chodiaca katastrofa.
Nič, čo je možné rozobrať alebo zdemolovať, pred ním nie je v bezpečí.
Väčšinu svojho života trávi v otcovej dielni, odkiaľ občas vychádzajú naozaj divné zvuky. Celá naša rodina tajne dúfa, že tam nevyrába nejakú bombu. To by zas bolo!
To by mal možnosť zničiť väčšiu plochu za kratší čas.
Ale aby sme mu zas len nekrivdili, musím povedať, že občas svoje kutilské shcopnosti využíva aj mierovo. Napríklad vyrába všemožné hračky pre nášho synovca. Zatial mu stihol slušne rozšíriť vozový park o nové “motokáry”.

Posledná večera myši Gréty – napsala Katarína Rybárová

V obyčajnej ulici, v ešte obyčajnejšom dome žijú dve myši. Večne pažravá Greta a Rita, odborníčka na zdravú stravu. Obľubuje zobkať zásoby zo zeleninovej záhrady, zatiaľ čo Gréta fandí skôr talianskej kuchyni. Syry všetkého druhu sú jej láska. A je to aj vidno na jej zväčšujúcom sa pozadí.
,,Greta prestaň toľko žrať! Už minule si sa skoro nevošla do nory!” kričí Rita zvnútra papriky.
,,Nekecaj mi do obeda! Dnes už sú veľké zadky v móde. Všetky slávne myši ho majú!” ozve sa spoza syra.

Raňajky v oblakoch – napsala Katarína Rybárová

„Je na čase si začať užívať tie ťažko zarobené peniaze,” povedala Nika a hodila lístky na autobus do jedného z dvoch batohov, pohodených na chodbe. “Londýn, už ideme!”
Trojhodinová cesta prebehla podľa očakávaní. Celú sme ju prespali.
Ale ten budíček? Victoria Station vo svojej plnej kráse, davy ľudí prúdiacich všetkými smermi. Ak máte rozum, nehrajte sa na turistov v Londýne práve v nedeľu. Náš cieľ bol jasný, Sky Garden. Len cesta k nej až taká jasná nebola.
„Vytiahni konečne ten mobil a zapni navigačku!”

Dom ako (takmer) každý iný – napsala Katarína Rybárová

Ja viem… Vyzerám ako všetci na tejto bohom zabudnutej ulici.
Rovnaká fasáda, dvere, ktoré pamätajú ešte tri generácie dozadu. Príjazdová cesta by tiež potrebovala zaplátať, inak sa tu raz nejaký cyklista prizabije. Pouličná lampa mi nedá v noci poriadne spať, odkedy jej vymenili neón... A že slnko skoro ráno je najväčšie zlo, pche!
Našťastie medzi nami stojí stará lipa, ktorá aspoň trochu zmierňuje moje utrpenie. A keď hovorím stará, myslím to vážne. Ju len tak niečo nerozhádže. Trpezlivo počúva všetky nadávky, sťažnosti a dudranie starého domu.