Zobrazují se příspěvky se štítkemSlovensky. Zobrazit všechny příspěvky
Zobrazují se příspěvky se štítkemSlovensky. Zobrazit všechny příspěvky

9. září 2019

Uniforma - napsala Katarína Rybárová

Zobudila som sa v jeho byte, v jeho posteli, s korenistou vôňou mužského parfému na vankúši. Často ma tu necháva samú.
Cez deň si tu môžem robiť čo chcem, v noci si so mnou on môže robiť, čo chce. Je to niečo ako nepísané pravidlo.
Zhadzujem zo seba ten jediný kus látky. Hodvábna košeľa, ktorú som si včera zobrala z jeho šatníka, teraz leží na podlahe pred sprchou.
Zmývam zo seba zvyšky poslednej noci, na zápästiach mám stále blednúce odtlačky, inak vyzerám ako predtým. Osuším sa, ale uterák nechám v kúpeľni.

1. července 2019

Odlet do Asie - napsala Zuzana Odleváková

26.3.2018 Letisko Praha
„Vylučujeme Vás z prepravy. Bez indických víz nemôžete letieť“, s kamenným výrazom mi vraví slečna za odbavovacím pultíkom.
„Prosím? To nemyslíte vážne! Veď ja v Indii iba prestupujem, ani neopustím letisko,“ môj mozog to berie ako hlúpy vtip.
„Vašu batožinu nemôžeme odbaviť až do Bhutánu, lebo ich letecká spoločnosť nemá zmluvu s tou našou a preto si musíte batožinu vyzdvihnúť a odbaviť sama. A na to potrebujete prejsť cez imigračné oddelenie mimo prestupnú zónu a na to potrebujete víza.“

20. května 2019

Tam, kde žije Hrmiaci drak - napsala Zuzana Odleváková


Orosené krídla skoro lížu vrcholce stromov. Zo strmých hôr sa do riečneho údolia valia sivé mraky. Železný vták sa nakláňa raz doprava raz doľava a pomerne rýchlo klesá.
Z okienka sledujem pozdĺž rieky biele domčeky a o pár sekúnd už i farebné detaily na domčekoch. Sme tak nízko, že rozoznávam dokonca i domáce zvieratá na dvoroch. Len pristávaciu dráhu stále nevidím. Až keď sa kolesá chystajú dotknúť zeme, objaví sa asfalt.

4. března 2016

Vodič - Matěj Jurkáček

Ráno šesť hodín a dvadsaťšesť minút, otváram predné dvere autobusu, ktorého motor sa začal
zohrievať na autobusovom otočisku, pokrytom, ako my motoristi hovoríme súvislou vrstvou snehu. Odpijem si ešte z kávy, hmm.. To zas bude mokrý celý autobus, pomyslel som si. Čistiť technickú soľ z podlahy, to je teda fakt mŕtva robota. No už je čas a obopnem rukami volant. Na zastávke stoja nejakí študenti, čím viac poťahujú z cigariet, tým viac sa blíži ten čas. Zapínam svetlá a priblížim sa pomaly k zastávke.