B. P. Galdós, španielsky maliar, spisovateľ, románopisec
Kto nezažil, nedokáže si predstaviť. Majestátnosť a zvláštne ticho hlbín pri korálových útesoch.
Napľula som si do potápačských okuliarov, to aby sa neorosili, partner mi pripol pás s tromi olovenými závažiami, to aby som sa vôbec potopila, lebo ženské telo je vystavané ináč, než mužské, takže žena sa potopí oveľa ťažšie ako chlap, a bez olova by sila mojich paží nedokázala vtiahnuť pod vodu aj zadok. Ale keď sa to podarilo!
Ten nesmierny pocit pokoja pod hladinou, tiché húfy rýb, pomedzi ktoré sme plávali tak, aby sme ich nevyplašili a nerozpŕchli sa. Červené, oranžové, modro-strieborné, celé modré, zelené, zeleno-oranžové, pruhované, bodkované... Pokojne, len vláčnymi pohybmi plutiev sme sa pohybovali pozdĺž koralového útesu... Z pukliny na nás hľadela čierna muréna s rozďavenou zubatou tlamou. Takmer sa nehýbala, len hlavou klátila v rytme vĺn. Dlhé hadovité telo inej sa preplietalo ladným vlnením zo škáry do škáry. Ešte sme sa ňu dostatočne nevynadívali a divadlo pokračovalo. Z hlbín sa vynorili manty. Plávali pohybujúc úchvatnými krídlami, a roztvorenými papuľami nasávali planktón. Predvádzali svoj prenádherný tanec. V tom tichu sa zdalo, že ich sprevádzajú tóny podmorského valčíka. Nechtiac sme vyrušili chobotnice, a zrovna pri párení. Samička je oveľa väčšia ako samček, a ten chudák po spárení nedopadne vôbec dobre. Teraz ešte netušil, čo ho čaká, tak si asi užíval...
Odvrátila som pohľad a uvidela korytnačku, ktorá sa na dne pásla. Obhrýzala riasy zo skál a prisahala by som, že aj v tom tichu počujem, ako si na nich pochutnáva. Čakali sme, kým sa napasie a vypláva na hladinu, aby sa nadýchla. Pri koralových útesoch žijú však aj žraloky. Tie rífové stretneme bežne, hlbšie pod hladinou máme možnosť stretnúť aj ich väčších príbuzných. Najväčší, ktorý popri mne chvíľu krúžil mal viac ako meter, a hoci mi pred ponorom divemaster tvrdil, že neublíži, nebolo mi všetko jedno. Usilovala som sa však zachovať pokoj, nerobiť prudké pohyby. Žralok vraj úmyselne neublíži... V jeho svete som ale votrelcom, a čo keď sa mu niečo znepáči?
Farebný, malebný, do ticha ponorený svet koralových útesov určite stojí za tú trošku strachu, i keď zbytočného. Otvárať ústa od prekvapenia zo záplavy meniacich sa scén, farieb, pohybov a tvarov sa nevypláca, mať rešpekt však áno.
