MŮJ NEJZAJÍMAVĚJŠÍ ZÁŽITEK - NAPSAL ANDRÁS AZSTALAS

Zaujímavích zážitkov som mal veľa ako napríklad ako som vytrhol strom zo zeme alebo keď môj kamarát zasekol do nohy sekerou v horách a musel som ho nosiť na chrbte. Vybrať si je ťažké ale čo mi teraz z nejakého dôvodu napadlo je keď som sa stratil v kukurici. Bol som vo vedlajšej dedine v loveckom chate, oslavovali sme osemnáste narodeniny kamarátke. Cez noc som sa pekne opil a nespal som ani hodinu. Na raňajky som dal som si dal ešte jedno pivko. Mala ma zobrať mamina ale o štvrtej ráno som jej zavolal štýlom „Mamina, ja som frajer, pôjdem domov pešo!“ a tak som vykročil na dobrodružstvo. 

Moja cesta by sa mala skladať z pieskovích chodníkov v poliach, ale ja som ju chcel skrátiť. Dvojmetrová kukurica vedľa mňa vyzerala lákavo, naraz ako skratka a dobrodružstvo. Po rýchlom uvažovaní som zmizol som v labyrinte zeleniny. Ranná pôda bola mäkká a vlhká, moje nohy sa vtom utápali, musel som dať sandále do krku. Prešli hodiny a stále som nevidel koniec mojej cesty, bol som dehydratovaný a mokrý od rosy na listoch kukurice ktoré ma pri chôdze rezali ako malé zelené biče. Zrazu som videl stromy, už som myslel že som na konci môjho kukuričnej odyssei ale bola to len ilúzia. Predomnou stála betónová stena. 

Do tohto momentu som to bral ako srandu, teraz to už bola vážna situácia. Moja cesta okolo betónovej steny zabrala dalšie hodiny, našiel som jazero ktorú som pred tým nepočula započul som aj diviakov v hustej zelenej kukurice. Na koniec som našiel hranice svojej denine. Zavolal som mamine 

– Uuum mamina som tu pri kanále oproti dedine, nakoniec až taký frajer nie som. Vedela by si pre mňa prísť? Moja mamina sa rozčúlila 

– Čo? My sme už skoro volali polícu, nikto nevedel kde si, hned som tam nehýb sa. Môj vrchol frajerizmu som predýchaval celý deň, v kukurici som strávil osem hodím, a osem hodín som aj spal po dlhej ceste.