,,Neviete, čo sa deje? Prečo sú všetci takí napätí?“ pýtala sa dvorných dám, ale tie len mlčali a hľadeli na Annu Boleynovú ľutujúcim pohľadom. Celú noc nespala, ako by vedela, že ju čaká niečo veľmi zlé.
![](https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjng2AO3b8DPeLI0mHAIppvqZcFNKfsKugeTSQ6deT84JQRpZBO7qCNm7hHBdf69Wb20YLk3dXcCP2JJlvHaLlpsD0myQmO-F9u8V47Jlrb9ss2IVl0uc0jG5ZhVWFoGaQ_udGnIUKyinSV3eEfInU-x2pbBUtd5K3io0opKfTfFhzmUlbh7Z2YM82VYg/s1600/Vik.jpg)
„Tresk,“ rozrazili sa dvere a na príkaz Thomasa Cromwella bola Anna bez vysvetlenia zadržaná. ,,Zbaľte si pár nutných vecí a pôjdete s nami!“ zakričal jeden zo strážnikov.
Vystrašená Anna požiadala svoje dvorné dámy o zbalenie nutných vecí a navonok pokojne sa vydala do rúk dvornej stráži. Stráž Annu naložila na loď, ktorá sa plavila po rieke Temža, čo jej pripomenulo deň jej korunovácie.
,,Prečo sa so mnou nikto z vás nerozpráva? Čo som urobila? Kam ma to veziete?“ dožadovala sa nejakej odpovedi.
Celá posádka na člne sa tvárila, že ju nevidi a nepočuje. Keď prešli bránami londínskeho Toweru, Anna tušila, že sa odtiaľto už len tak ľahko nevráti.
,,Vystúpte, prosím,“ požiadal Annu jeden zo strážcov.
Anna vystúpila z člnu s tou najväčšou ladnosťou, ako to dokáže len skutočná dáma.
Keď vstúpili do temných hradieb Toweru, zabuchli sa za Annou dvere.
Bola plná strachu a nepochopenia. Nikto jej nič nepovedal, a preto už nenaliehala. Veľmi dobre poznala svojho muža, kráľa Henricha VIII, a vedela, že každý, kto sa jeho rozkazom dostal na toto miesto, z neho živý nevyšiel.
![](https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjeHYecBNeiGqpXStfsdDa8YQr1WOMpoOE14LiWy5AagOvxusDqB3BRdYPUMXisZlW9zelXMV2OQnjHtwMYVYajPOhuNuTfpUw9hDymVEBRjswjCxASYeun2ZnNLUSRjABw_tKBkHtFbJQwWy8GMxcp68PtoV355wqDIKHYGpdWd_gB10EX5AXtYWlR7A/w375-h504/Vikp.jpg)
Bol to rodinný kaplán Thomas Cranmer. Anna sa veľmi potešila, keď ho uvidela.
,,Thomas, tak rada Vás vidím. Dúfam, že mi nesiete len dobré správy.“
Thomas si povzdychol a zdelil jej, že jej dvorný priateľ Mark Smeaton a jej brat George boli odsúdení na smrť.
,,Viete, Anna, rozsudok padol už aj na vás. Boli ste uznaná za vinnú a odsúdená na smrť. Veľmi ma to mrzí. Posledné, čo môžem pre vás urobiť je ponúknuť vám spoveď. Súhlasíte?“
Anne vyrazilo dych: ,,Čože? Ale ja som nevinná.“
Na žiadne ďalšie slová sa nezmohla. Len so zatajeným dychom neveriacky sledovala, ako sa jej dvorné dámy rozplakali a Thomas Cranmer za sebou zatvára dvere.
Popraviť ju mali už zajtra ráno.
Anna sa vo svojom vnútri zožierala nespravodlivosťou, ľútosťou, hnevom a nekonečnou bezmocnosťou. Navonok nedala nič najavo. Zahľadela sa do okna a opýtala sa dvorných dám.
,,Aké bude podľa vás zajtra počasie?“
Dvorné dámy nechápali jej otázke práve v tejto chvíli.
,,Viete, ak bude slnečno, mala by som si obliecť niečo trblietavé, nemyslíte? Keď som žila vo Francúzsku, učili nás, že správna dáma zvládne na všetko, ale len v tých najlepších šatách a šperkoch. Teraz neviem, či si mám vziať zlaté alebo strieborné šaty. Čo myslíte?“
Dámy si mysleli, že sa pomiatla.
Anna to myslela skutočne vážne. Dala si priniesť tie najhonosnejšie šaty a šperky.
Ráno sa vystrojila ako na ples, použila najlepší parfum a na krk si dala najdrahší náhrdelník.
,,Pripnite mi ho nižšie, aby katovi nezavadzal príliš vo výhľade. Veď ja mám tenký krk, nemal by to byť problém,“ zasmiala sa a s pompéznosťou vykročila von zo svojej cely....
Zadání:
„Všichni znáte ty scény z amerických westernů, kde chlapi seděj okolo ohně. Vy víte, že nazítří bude přestřelka, protože šerifové už po nich jdou. Postavy popíjejí whisky z plecháčků a vyprávějí si takový: „Víš, já ti něco povím, říkal to už můj táta… že správnej chlap musí mít vždycky teplý prádlo.“
Takhle filozofují, říkají si banality… a tím se zvyšuje napětí před závěrečným bojem... zatímco v jiné části příběhu by to vůbec nefungovalo,“ vysvětloval nám na Loučeni Milan Šteindler. A právě taková scénka "před bouří" je vaším úkolem.