22. dubna 2023

Dokonalosť sama - napsala Naděžda Legerská

Bol to len letmý pohľad. Ani nie priamy, len kútikom oka. 
No, napriek tomu preskočila iskra, ktorá ma takmer ochromila. 
Zvládol som len otočiť hlavu a v nemom úžase hľadieť, ako prešla okolo mňa. Akoby to vycítila, otočila sa a vyčarovala dokonalý úsmev. 
Podlomili sa mi kolená, no napriek tomu som musel konať. 
„Večeru?“ položil som otázku neistým hlasom. 
Jej úsmev sa rozšíril ešte viac a začala sa smiať. 
„Myslíte, že vám mám nejakú uvariť alebo ma chcete na ňu pozvať?“ spýtala sa s jemným podpichnutím. 
Zaslúžil som si to. Veď také nemožné pozvanie – to sa len tak nevidí. A to ma ešte šetrila. 
Zmobilizoval som zostávajúce, funkčné mozgové bunky a zlepil som súvislú reč: 
„Prepáčte, zaskočili ste ma. Tak dokonalú bytosť som ešte nevidel. Zrejme si myslíte, že som trápny, no toto sa mi naozaj ešte nestalo. Veľmi rád vás na večeru pozvem, ak súhlasíte.“
„Niečo na vás je a ja by som rada zistila, čo. Tak v sobotu?“
„Fantastické! O ôsmej večer v reštaurácii Fou Zoo. Môže byť?“
„Dohodnuté.“
Ešte dlho som sa pozeral na jej nádherné krivky a ladnú chôdzu, keď sa otočila a kráčala preč.

Bol to dokonalý večer. Jedlo bolo znamenité, no ani spolovice také výnimočné ako ona. A nešlo len o fyzickú krásu. 
„Vieš o tom, že v Bratislave sa nachádzala prvá mimofrancúzska továreň na svete, ktorá slúžila na výrobu sektu podľa originálneho receptu?“ opýtala sa ma už pri prvom pohári šampanského. Kunsthistorička pracujúca vo Viedni, ktorá sa vyzná nielen v oblasti umenia. Jednoducho neprekonateľné.
Taxíkom som ju odviezol k jej bytu v Sky Park-u. Veď, kde inde by mohla bývať, ako v najluxusnejšej bratislavskej rezidencii navrhnutej svetoznámou architektkou Zahou Hadid
No, ani vo sne by mi nenapadlo, že príde tá otázka: „Dáš si u mňa ešte pohár vína?“

Byt bol nádherný a štýlový, ako jeho majiteľka. A v obývačke sa vynímal Martin Benka. Toho by si nepomýlil ani výtvarný analfabet. Keď som naň vypúlil oči, hneď si to všimla: „Mám ho po babičke. Vlastne kvôli nemu som sa stala kunsthistoričkou.“
Martin Benko
„Je nádherný. Ako ty.“ 
Vybral som jej víno z ruky a nežne ju pobozkal. Chytila ma za ruku a odviedla do spálne. Čakalo nás vyvrcholenie večera.

Ráno som sa zobudil na čudný zvuk. Chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientoval a uvedomil si, kde som. Pomaly som otočil hlavu a pozrel sa na ňu. Chrápala. Nie nežne, potichu. Normálne chrápala, ako motorová píla. Jej make-up sa votrel do vankúša a vyrobil na ňom zvláštne hnedé škvrny. Pod očami mala obrovské čierne kruhy od rozmazanej riasenky. Gaštanovo hnedé lokne jej dlhých, hustých vlasov vyzerali skôr ako chumáč chemlónu. Je to vôbec ona?
Sadol som si na posteľ a sklamane vložil hlavu do dlaní. 

„Vieš o tom, že Zaha Hadid, známa ako kráľovná oblých kriviek bývala v hranatom dome?“ ozval sa jej rozospatý hlas spoza môjho chrbta. 
„Je to ona!“ pomyslel som si, „a dokonalosť? Tá neexistuje.“
Pozrel som sa na ňu zaľúbeným pohľadom a uvedomil si, že sme práve začali maľovať našu spoločnú históriu.