10. dubna 2021

Můj otec - napsala Nina Potočárová

Mám veľmi šikovného, praktického a všestranne nadaného otca. Šikovný a všestranne nadaný je, to sa nedá poprieť. Celý dom postavil vlastnými rukami. Stal sa z neho architekt, murár, elektrikár, inštalatér… Niekoľko rokov sa vyžíval v budovaní a zveľaďovaní.

No jeho najväčšou vášňou je kulinárstvo. Rád o sebe vraví, že je vynikajúci kuchár. Uisťuje nás, že všetko čo vie variť moja mama ju naučil on. Jeho vychytenou špecialitou je guláš. Nazýva ho rôznymi názvami: mäso na šťave, hovädzie na hríbikoch, bravčové karé, zemiaková polievka, ale výsledkom jeho úsilia je vždy len chuť gulášu. Varenie si naozaj užíva. A ako správny šéfkuchár na to potrebuje svojich pomocníkov: krájačov, umývačov riadu, poradcov a iný nevyhnutný personál. "Andrea," volá na mamu "kde máme mletú červenú papriku a koľko tej rasce tam mám dať?"

Zaujímavé situácie nastávajú, keď mama nie je doma a náš kuchár sa rozhodne vyvárať. Nažhaví telefónnu linku a konzultuje kde, čo, koľko, čoho a kedy dať.
Nachystanie si surovín je preňho neľahká disciplína. Jedného dňa som ho zastihla v procese varenia chilli. Celý nesvoj stál pri špajze a urputne hľadal základnú surovinu do tohto pokrmu - fazuľu. Na kuchynskej linke zatiaľ stála iba konzerva zaváraného cíceru, ktorý chcel zúfalo použiť ako alternatívu.

Akonáhle ma zbadal, osopil sa na mňa: "Načo chodíte každý víkend s mamou na nákup, keď ani len tú fazuľu nekúpite?!" Tento komentár ma zaskočil a pre istotu som išla spraviť inventúru v našej špajzy. Okrem iného som našla minimálne tri konzervy zaváraných červených fazúľ, jednu konzervu bielej zaváranej fazule, dve pol kilové balenia strakatej suchej fazule a dokonca aj mungo fazuľky, ktoré má mama pripravené na klíčenie. Odvtedy si robím starosti o aktuálnom stave otcovho zraku.

Najnovšia okolnosť, ktorá potvrdzuje poškodenie očí je incident s mesiac strateným modrým tričkom. Všetkých nás upodozrieval, že sme ho zniesli zo sveta (zahodili do koša), prípadne roztrihali a použili ako handru na prach alebo umývanie podlahy. Ďalšou možnosťou bola neochota mojej mamy ho oprať, a že tak vždy zostane na spodku koša na prádlo. Po otcovom beznádejnom hľadaní a maminom letmom nazretí do skrine sme zistili, že nezvestné tričko sa nachádza v bezpečí uložené medzi ostatným šatstvom. No, neviem, bude to naozaj len tým zrakom?

Manželé Peasovi: Proč muži neposlouchají a ženy neumí číst v mapách




Žádné komentáře:

Okomentovat