6. dubna 2021

Stratený kocúrik - napsala Nina Potočárová

Nechápem, načo toto robíme.
Akože načo? Vždy sa aspoň do dvoch dní vrátil. Teraz sa doma neobjavil už vyše týždňa.
A akýže to bol skvelý týždeň... Nikto mi nenosil mŕtve zvieratá do domu. Nikto na mňa nezízal v kúpelke. Nikto nečíhal, aby mi len tak pre zábavu dodriapal členky. Som rád, že je tá beštia preč.
Ako o ňom môžeš takto hovoriť? Murko je predsa zlatíčko.
Že zlatíčko! Pamätáš si na tú predlžovačku v obývačke? Celú ju okúsal! Môžem sa ja čudovať, prečo nesvieti lampa v rohu...
Netáraj a vylep ešte tieto.
Ako ho chceš vlastne nájsť?
Veď tam mám číslo. Hádam niekto zavolá...
No to áno, ale Muro vyzerá tak obyčajne a tulákov väčšina ľudí prehliada.
Kto by prehliadol také roztomilé klbko. Veď sa pozri na tu tváričku. Chudáčik maličký.
Maličký bol tak pred piatimi rokmi, keď si ho dovliekla. Teraz skôr pôsobí ako agresívna ryšavá handra na prach. Dokonca aj tvoj otec, ktorý sa považuje za "zbehlého cestovateľa" vraví, že odpornejšieho tvora jakživ nevidel.
No, a predstav si, že by sme Murka nenašli! Otec by nám hneď na krk zavesil toho svojho ukrákaného papagája. Zober si to tak, že sme mali aspoň výhovorku.
V tom máš asi pravdu. Daj sem tie letáky, odrazu mi tá potvorka začala chýbať.