8. listopadu 2018

Lyžařský výcvik očima instruktora - napsala Mariana Gecejová

Neznášam vstávať , keď je eště tma. Do práce sa má chodit za vidna. Keď je tma, má sa spať. Mama mala pravdu. Keby som sa lepšie učil, nemusel by som v tomto veku robiť zo seba debila na Ještědu. Z postele ma dostane len vidina čiernej kávy. Do prdele, ta podlaha je studená ako kostlivec, kde som zas včera nechal tie papuče?!

Drbnem si do tej čiernej tekutiny aj rum? No ak ma tam dnes bude čakať taká frdolína, ako bola ta Slovena včera, tak aj tri rumy sú málo. To som fakt eště neviděl! Stará bola jak moje vnúčata, prišla nahodená jak Ledecká, oči zmachlené jak Koukalová a pritom také tela to bolo. Hlavně, že lyže mala drahé jak moje dva mesačné platy a co z toho, keď na nich stojí jak drevo. Serú ma, ti Slováci. Doma sa za nich hanbia a tu sa nám roztahujú jak modré parkovacie zóny v mestách.
Presně včera to bol den, keď som už myslel, ze s touto robotou praštím. Ale šak prachy potrebujem, stará furt len nové auto a dovolenky a debiloviny chce. Ale mám já toto za potrebu? Keby ta Slovena zo včera bola mojím děckom, dávno by som ju zrezal palicami. No ale možem?! Náš zákazník, náš pán - aspoň šéf to tvrdí, ale on sa s nimi nemusí srať. Pre istotu si tam drbnem radšej tie rumy rovno dva. Človek nikdy nevie, ci dnes nedorazí cely autobus pipiniek.

Žádné komentáře:

Okomentovat