12. května 2026

Prádlo - napsala Simona Oreničová

Po tom, ako Vanes odišla domov z našej spoločnej prespávačky, som sa vrátila do izby a zbadala, že si u mňa zabudla tričko. 
Zdvihla som ho, s mobilom v ruke, a písala jej, že jej ho najbližšie donesiem. Ako som tričko vzala a prehodila si ho cez predlaktie, do nosa mi udrela vôňa známej, mierne vyprchanej aviváže. Bola svieža a pripomenula mi poobedia, ktoré sme trávili u Vanes doma. 
Na chvíľu som mala pocit, že opäť sedím za dreveným stolom na poschodí rodinného domu a s dávnou kamarátkou lúštim krížovky. 
Čerstvo zavesené prádlo rozvoniava z otvoreného balkónu.
Podvečerné slnko zohrieva kuchynku pod strechou a my si pochutnávame na drobných sladkostiach obliatych v čokoláde. Ten pocit detskej bezstarostnosti ma vrúcne objal a pred očami sa mi vynárali ďalšie pekné spomienky z bieleho domu pri ceste.