– Dobrý umm, jednu servítku poprosím na okuliare a pfuu jeden hotdog s horčicou keď už tak!
– Hneď to bude.
Po chvíle ma zvedavosť rozžieral, na jeho okuliaroch bola rozmazaná červená farba, jeho pyžamo bolo ženské. Väčšinou o šiestej ráno vidím iba pracovníkov ísť do roboty, tento vyzeral že nepracuje. Konečne po skladaní hotdogu som ho spýtal:
– Umm nechcem sa vám pchať do života ale čo sa vám stalo?
Zobral servítku a začal sním utierať okuliare.
- Eeh, vpohode aj ja by som spýtal seba, noo úprimne ani ja neviem, zobudil som vedľa koľegine v jej pyžame a s rúžom všade na tvári tuto v New Yorku bez kontextu.
– Jejda a takto vás vyhnala v pyžame?
– Nie to ešte sa nezobudila, bol som hladný a tento pyžamo je pohodlné, aj keď modré, moja farba je žltá.
– A počkajte, povedali ste že ste sa zobudili v New Yorku. Kde ste zaspali? – Pfuuu Texas, tam je moja posledná spomienka zo včera.
– Čo ste robili včera večer v Texas, teda ako je možné že dneska tam nie ste?
– No v texas som bol lebo tam pracujem ako kameraman a včera sme mali oslavu po dokončení filmu a fuu ako som povedal od texasu je všetko bez kontextu. Inak ja už pôjdem, rád som vás spoznal a tu je biznis karta keby chcete natočiť reklamu!
– Fuu umm dakujem!
Moja reakcia bola neutrálna zo zmiešanych pocitov po tejto konverzácií. Na biznis karte bolo meno „Abdullah Järvinen“ a titul „professionálny klamár“.
