11. května 2021

Hora Tichých tieňov – napsala Nina Potočárová

Manželka mu zomrela už pred troma západmi slnka. Boľavé začervenanie a pľuzgiere sa postupne rozšírili po celom tele a jej duch sa vytratil v zajatí neustupujúcej horúčky. Náčelník si uvedomil, že čoraz viac rodín s jeho ľudu takto prichádzalo o milovaných. Ženy, muži, deti aj starci. Záhadné ochorenie si nevyberá, kto padne za obeť. „Čo sa udeje s mojou dedinou, vyhynieme?” pomyslel si, keď už aj na sebe pocítil bolestivú červeň na rukách. Osada sídlila neďaleko lesa, kde v húštinách mal obydlie prastarý šaman – jeho jediná nádej. Náčelník sa v zúfalstve vybral na cestu.
Šaman ho privítal, akoby ho už dlhšie očakával. Spoločne si sadli k tlejúcemu ohnisku. Starec ako v tranze začal odriekať dávnoveké orácie a stúpajúci dym ich vo špirále vynášal k indigovým nebesiam.
„Bohovia mi prezradili riešenie na tvoje trápenie,” riekol po chvíli, „na úpätí hory Tichých tieňov rastú stromy. Ak chceš svoj rod zachrániť, skús do jedného z nich vyryť obraz svojho totemu. Ten vás ako ochranca privedie k úľave.”
Náčelník poďakoval za radu a ponáhľal sa splniť úlohu. Dostal sa až na samý vrchol kopca, kde uvidel nenápadnú drevinu. Z koženej tašky vytiahol nôž a pustil sa do vysekávania. Popri práci mu lepkavá miazga stekala po rukách. V tom momentě spozoroval, že sa podráždené miesta vytrácajú. Ak krv stromu lieči jeho rany, potom bude liečiť aj ostatných. Rýchlo naplnil svoju čutoru týmto vzácnym mokom. Z rastliny zobral zopár odrezkov a náhlil sa späť domov.

Žádné komentáře:

Okomentovat