17. dubna 2020

Zub, jazyk a orech za orechom – napsal Ján Sorokáč

Mirko prehĺta ďalšiu spršku rozdrvených orechov...
,,A mám toho dosť! Poprosím nervy, aby ho začali ťahať za mozog! Celý deň mu tú jeho tvrdú, suchú stravu drvím kus po kuse! Prečo sakra nemôže prežúvať aj na druhej strane?!’’
,,Ale prosímťa, stolička, upokoj sa, stará. Nevidíš, že tvoja sestra na druhej strane je celá čierna? Úprimne, nevyzerá, že je celkom v pohode...’’
,,Zmlkni, jazyk! Kto sa teba sakra pýtal na názor?! Celý deň si tu olizuješ všetko, čo mu do úst vojde, a ja za teba vykonávam všetkú prácu!’’
,,No dovoľ?! Keby nemal mňa, tak drvíš ešte horšie veci!’’
,,Keby nemal teba, tak možno ani nič nedrvím! Keby si mu vkuse nevravel, čo mu chutí a čo nie, tak by nejedol nič!’’
,,To by si chcela?! Ak by nejedol, tak by mňa, teba a ani nikoho z tvojich dvadsiatich siedmich súrodencov nepotreboval!’’
,,Máš pravdu... Pozor, už zase otvára ústa.’’