Bára: Nestihol jej povedať, ako veľmi ju ľúbil.
Bára: Bojíš sa? Ja už nie. Tak skoč.
Bára: Túžieval, čakal, dočkal sa, odišla, nepozná ju.
(Toto je od Miroslava Válka, z básne Jesenná láska)
Bára: Pre jej labutie telo nevidel slepačí mozog.
Bára: Mastný bôčik. Studený pot. Zúfalý beh. Nedobehol.
Bára:Nezamietol pred vlastným prahom. Zamietli s ním.
