18. dubna 2019

Malé balkónové okno - napsala Zuzana Dlhopolcová

Deň po svadbe našej dcéry som sa tešila, že sa po dlhšom čase konečne poriadne vyspím. Keďže predošlé dni boli veľmi hektické, moje telo sa už spravodlivo hlásilo o svoje práva. Manžel práve odišiel s otcom novopečeného zaťa na "posvadobné dozvuky". Pred svadbou totiž dostali príkaz držať na hostine dekórum s tým, že na druhý deň sa môžu spolu vyventilovať ako im hrdlo ráči. 
Len čo sa teda za ním zatvorili dvere, ešte takmer za vidna som vliezla do postele. Psovi som vysvetlila, že ďalšie večerné venčenie dnes výnimočne nebude a musí vydržať do rána. Malý bradáčik pochopil, skrútil sa vedľa mňa a zaspal.
Bola už poriadna tma, keď ma zobudilo jeho vrčanie. A vzápätí sa ozvali divné zvuky smerom z balkóna obývačky. Zlodej! Alebo opitý sovietsky súdruh vojak! Je potrebné vysvetliť, že sme bývali na prízemí, takže vyliezť na balkón nebol žiadny problém. No a písal sa jún roku 1989 a v tom čase boli u nás kasárne "spriatelenej" armády. Jej príslušníci si našou ulicou skracovali cestu domov z nočných alkoholových záťahov. A vyvádzali veru všelijaké neprístojnosti.
Hlavou mi začali víriť myšlienky na najlepšie riešenie situácie: od hysterického revu, cez volanie príslušníkov Verejnej bezpečnosti až po vlastné spacifikovanie útočníka pomocou panvice a psa (však má obranárske skúšky).
Rýchlo zvíťazila posledná možnosť. Potichu som sa presunula do kuchyne, uchopila "zbraň" a privolala psa. Spolu sme sa opatrne priblížili k dverám obývačky. To už votrelec vytláčal malé balkónové okno smerom dnu a snažil sa prepasovať do bytu. Tisíckrát som vravela manželovi, že zatváranie na ňom treba opraviť, že je to nebezpečné, keď je len privreté. "Veď počkaj zajtra! Ty si chľastáš a ja tu nasadzujem svoj život!"
Votrelec bol už jednou nohou v obývačke a otočený chrbtom ku mne sa snažil preniesť cez okno dnu aj druhú nohu. Teraz alebo nikdy! Rozsvietila som svetlo a pes na pokyn "zadrž" vyrazil do útoku, a ja s pokrikom "sviňa zlodejskááá" vzápätí za ním. Prásk mu po chrbte. Pes uskočil , votrelec sa sklátil dnu, otočil ku mne, zagúľal "kučeravými" očami a vyčítavo zajachtal: "Nno prrossím ťa, ty hneď všetko drramatizuješš!". Tým nočným návštevníkom bol totiž môj manžel.
Na otázku prečo neprišiel domov dvermi odpovedal logicky: "Ssom ssi zabudol som si kľúče a nechcel som ťa budiť."

Žádné komentáře:

Okomentovat