– Pán učitel, nechcem aby ste panikárili ale horí dielňa.
– Okkhej, hneď som tam. Zobral som hasiaci prístroj a pomaličky som prišiel k dielni. Za dverami sa vyslobodilo peklo.
Dym smrdel, ako keď horí olej, bolo to tak husté a čierné že ani okná nebolo vidieť. Ako som išiel bližšie a bližšie počul som krik a cítil som na koži ako to páli, to všetko by som zvládol a odpustil by som im ale uvidel som niečo horšie.
– Matúš rýchlo to chce fotku!
– Dobre no počkaj nevidím vás na fotke!
– Rýchlo rýchlo!
– Okej, Stano, daj nejakú pózičku! Zrazu sa na mňa pozreli vydesene a položili mobil. Zahasil som trojmetrový plameň ktorý už rozžieral strop, Matej stál šoknutý v pozadí. Pozrel som sa na nich, vedel som že niesú tí najchytrejší, ale nečakal som že sa budú fotiť dvadsať centimetrov pred bránou pekla čo bola horiaca vaňa plný oleja.
Nakoniec iba dodal – Kokotniaci – a odišiel som.
