14. září 2023

LES - NAPSALI ANNA DLABALOVÁ a ANDRÁS ASZTALAS

Obor
András Azstalas

Hneď ako sa zobudím cítim vôňu môjho domova. Nepoznám inú vôňu, iba príjemnú živú a nepríjemnú mŕtvú.
Pozerám z výšky na moju rodinu ako lovia, dynamické malé bodky v labyrinte mojich veľkých zelených bratov, ktorý mi jemne šteklia brucho.
Ranná hmla je moja sprcha a káva, jemne si sadne a očistí mňa a mojich bratov, ich kučeravé korene mi masírujú kým počúvam budík od zobákov malých vtáčikov.
Tento deň je pokoj a ruská ruleta pre každého v mojom dome... ale tak to má byť, tak to bolo vždy a tak to aj bude.


Zadání:
Popište les "očima" tvorů či rostlin, které ho obývají.




Živý mech
Anna Dlabalová

Je po dešti a já jsem nacucaný vodou. Cítím se svěží jako už dlouho ne. Mám tmavě zelenou barvu a celý se třpytím. Nademnou se tyčí vysoké jehličnany. Je ticho a i ve vzduchu je cítit ta pro mě konejšivá vlhkost.
Celý les je příjemně klidný a chladný. Jen ze strany na mě dopadají paprsky raního slunce a mě nezbývá nic jiného než jen pomalu čekat až ze mě zas vytáhne ty kapky vody. A já budu netrpělivě očekávat další déšt abych se mohl napít.