Ľudia, ktorí majú talent EMPATHY ako silnú stránku, dokážu prirodzene vnímať, keď sa napríklad niekto v miestnosti necíti dobre.
Vnímajú to aj napriek tomu, že sa to ten druhý snaží zakryť za svoju kamennú tvár. Ak to prekuknú, môže to byť veľmi užitočné. Cez EMPATHY vedia prispôsobiť svoju komunikáciu a mieru tlaku tak, aby sa ten oproti nim nezosypal.
Pochopila som, že toto ozaj v sebe nemám. Nielen, že také veci nevycítim, ale ak aj vidím, že sa niekto necíti dobre, skôr sa snažím pomôcť mu z toho von – veď na čo sa umárať, keď sa to dá riešiť? No ten človek môže v tej chvíli potrebovať iba plece na vyplakanie.
Irónia bez empatie môže priniesť „pekielko“, o ktorom ani netušíte
Často opakujem, že talenty nie sú alibi. Takže som sa v svojej hlave vydala na cestu v ústrety vyladeniu svojej nízkej EMPATHY. Ešte stále som na tejto trochu tŕnistej ceste, ale snažím sa som ňou usilovne predierať.
V minulosti som dosť často používala iróniu. Humor mám rada a škodoradosť je predsa najväčšia radosť, tak prečo sa nezabaviť? No a deti sú veľmi vďačným terčom, keďže jej vôbec nerozumejú. Raz sme objednali od známych jahňa – nech máme trochu zmenu v jedálničku. No a keď prišlo a začala som ho porciovať, pristavil sa pri mne so záujmom syn.
„Čo to je, mami?“ spýtal sa ma.
Často opakujem, že talenty nie sú alibi. Takže som sa v svojej hlave vydala na cestu v ústrety vyladeniu svojej nízkej EMPATHY. Ešte stále som na tejto trochu tŕnistej ceste, ale snažím sa som ňou usilovne predierať.
V minulosti som dosť často používala iróniu. Humor mám rada a škodoradosť je predsa najväčšia radosť, tak prečo sa nezabaviť? No a deti sú veľmi vďačným terčom, keďže jej vôbec nerozumejú. Raz sme objednali od známych jahňa – nech máme trochu zmenu v jedálničku. No a keď prišlo a začala som ho porciovať, pristavil sa pri mne so záujmom syn.
„Čo to je, mami?“ spýtal sa ma.
Mimovoľne som ironicky poznamenala: „No čo asi? Pes.“
Syn zaváhal a zdvihol obočie. Veľkosť a tvar jahňaťa bez kože mu zjavne psa pripomínali.
„Á! Chytil sa na udičku.“, hovorím si v duchu a začínam sa zabávať.
„Ozaj?! Veď aj my chceme mať psíka. Hádam by sme ho nezjedli?“ dodá neisto.
Ja neváham a so stoickým kľudom v hlase odpoviem: „Prečo? Veď v Číne bežne jedia psov. Tak prečo nie my?“
Syn neverí vlastným ušiam: „Čože?!“
V duchu sa už váľam od rehotu a keďže sa dobre bavím, ešte priložím: „Jasné, veď je to iba mäso. Pozri...“ zarežem poriadne hlboko a s prasknutím oddelím stehno od tela.
To ste mali vidieť ten pohľad! Už som to ale nevydržala a rozosmiala sa nahlas. Vysvetlila som synovi, že u nás naozaj psov nejeme a že to bol len taký žartík.
No v tom čase som ešte so svojim talentovým profilom nepracovala, takže sa mi nič nezdalo čudné. Až oveľa neskôr, keď som si na túto situáciu spomenula, som si uvedomila, čo všetko sa na tvári môjho syna odohrávalo – zdesenie, smútok, prekvapenie, hnev.
Od vtedy si na iróniu dávam veľký pozor, a keď sa aj nezdržím (predsa len to neviem úplne potlačiť) maximálne sa snažím sledovať reč tela a pri prvom náznaku nekomfortu na druhej strane alebo zaváhaní s odpoveďou, radšej brzdím a otvorene vysvetľujem, že išlo o žart, aj keď nevydarený. Keď už som ten „ne-empat“, tak nech aspoň trochu empatický.
A len na záver – jahňacie u nás moc nejde na dračku :)
To ste mali vidieť ten pohľad! Už som to ale nevydržala a rozosmiala sa nahlas. Vysvetlila som synovi, že u nás naozaj psov nejeme a že to bol len taký žartík.
No v tom čase som ešte so svojim talentovým profilom nepracovala, takže sa mi nič nezdalo čudné. Až oveľa neskôr, keď som si na túto situáciu spomenula, som si uvedomila, čo všetko sa na tvári môjho syna odohrávalo – zdesenie, smútok, prekvapenie, hnev.
Od vtedy si na iróniu dávam veľký pozor, a keď sa aj nezdržím (predsa len to neviem úplne potlačiť) maximálne sa snažím sledovať reč tela a pri prvom náznaku nekomfortu na druhej strane alebo zaváhaní s odpoveďou, radšej brzdím a otvorene vysvetľujem, že išlo o žart, aj keď nevydarený. Keď už som ten „ne-empat“, tak nech aspoň trochu empatický.
A len na záver – jahňacie u nás moc nejde na dračku :)
