28. srpna 2021

Masáž paní Koudelkovej - napsala Soňa Šefl

A zase zvonček: „Crrrrn,“ otvorím dvere.
„Dobrý deň paní Koudelková!“
„Dobrý deň paní Zboranová!“
„Nech sa páči, poďte ďalej a odložte si.“
Po troch minútach pristupuje paní Koudelková spoza paravánu omotaná do bieleho uteráku, ktorý pevne zviera v podpaží. Ukážem rukou na lehátko: „Hlavu do diery!“
Vidím že paní Koudelková má problém rozprestrieť prsia tak, aby tu hlavu do tej diery dostala.
„Nech sa páči, uteráčik pod čelíčko.“
Paní Koudelková sa konečne pohodlne uloží. Plachtou prikryjem klientke nohy a zadok, aby sa cítila komfortnejšie. Púšťam relaxačnú hudbu. V rukách zahrejem voňavý olejček a pomaličky roztieram po chrbáte paní Koudelkovej. Mapujem svaly a vnímam tuhšie a mäkšie časti tela. Rituál, ktorý má nežný úvod, dynamický stred a uvoľňujúci záver, ukončím končekami prstov pošteklením na dlani. Hudba, ktorá je na masážny rituál nadstavená, dohrá.
„Pomaličky sa posaďte.“
Paní Koudelková sa posadí, pozrie na mňa s očami rozmachlenými až na líca a v čele otlačené linky po švách od uteráčika. Uteráky froté som už vyradila, klienti mali hrbolaté čelo a bolo ťažké sa im pozerať do očí.
„Dovidenia!“
Večer som si však na paní Koudelkovú ešte spomenula. Keď som plachtu hádzala do práčky, paní Koudelková sa na mňa pozerala z otlačku na plachte. Krásný večer paní Koudelková!