-Prosím ťa. Mal si to riešiť včas.
-Ale tu mi už ani lekár nepomôže. Nechápeš !
-Keď neprestaneš, zabijem ťa skôr. Tu máš čaj.
-Čaj ? Potrebujem lieky, nemocnicu alebo aspoň licencovaného zdravotníka.
-Keď myslíš !
-Keď myslím ? Zavolaj do práce, povedz im, že som vážne chorý, že je to vážne.
-Si hrozný, neverím že to myslíš seriózne. Si dospelý človek.
-Áno myslím, v tomto stave to nezvládnem, nechápeš ! Začínam mať strach. V živote sa ti to nestalo. Nevieš aké to je.
-Neviem aké... ! Ach... Dobre zlato, ako chceš, len nemôžem uveriť, že mám namiesto dvoch detí tri.
-Čože ? dieťa, akože ja ? Vieš, že by si pri mne mala stáť v dobrom aj v zlom, v zdraví aj v chorobe. A ty ma len urážaš...
-Peter, máš nádchu, nie rakovinu. Tak sa vzmuž a obleč si nohavice, o chvíľu odchádzame.
