5. března 2017

Robotek Rob - napsal Matěj Jurkáček

Matěj Jurkáček, Fakulta designu a umění v Plzni
V jednom rozvojovom meste bolo centrum technológie, kde žili ludia aj roboti. V tom čase sa spoznali v jednej laboratornej jednotke vedec a vedkyňa. Vďaka znalostiam mechatroniky a inžinierskym znalostiam vymýšleli nového robota, který by uměl myslet jako člověk.
Se svým vynálezem podstúpili rôzne kalibračné procesy, vylaďovali a dolaďovali detaily pripojení a zapojení hlboko do noci, až se jim to povedlo a robot bol na svete! Pohyboval sa ako malý človiečik. Dali mu meno Rob.
Starali sa o ňeho, čistili ho, vymieňali pokazené súčiastky. Učili ho chodiť, dávali mu jednoduché logické úlohy, učili ho matematiku.
Jenže Roba stále víc fascinoval svet vonkui, kde lietali slnečné častice.
Raz keď boli rodičia v meste, rob už sa ďalej nechcel hrať vnútri a vybral sa na ulici. Zrazu si ho všimol pán v okuliaroch a saku. Bol to úradník. Nahnevane sa pozrel na robotka a skríkol: "Ty si robot! Tak čo robíš vonku!? Roboti sú sluhovia! Kde máš pána, robot?" Rob sa sa rozplakal a utekal pryč. Na rohu ulice potkal automat na kávu.
  "Čo si smutný?" prihovoril sa mu automat.
  Rob sa nešťastně spýtal: "Sme fakt iba sluhovia?"
"My že sme sluhovia? To kto ti povedal?" zvolal nahnevaným hlasom automat.
  V tom sa v uliciach objavili další roboti. Byli velmi naštvaní, když vypočuli, co se stalo. Úradník to slyšel a zavolal ľudí. "Roboti sa vymkli kontrole, musíme ich zastaviť!" křičel. A tak sa dav nahněvaných ľudí blížil proti davu nespokojných robotov. Vypadalo to na nelístostný střet.
Vtom malý robotko zbadal známe tváre: "Mama, otec!" zakričal. Rozbehol sa k nim a objali sa navzájom. Když to videli ostatní roboti a lidé, dojalo je to a všechni se také mierne objali. Všetci sme predsa veľká rodina.

Žádné komentáře:

Okomentovat